Vyrástol som v Bratislave a aj keď sme sa viackrát sťahovali, tak vždy len v rámci mesta. Bol som tu dieťaťom a študentom, teraz som tu manželom, otcom, kolegom a synom. Sú to pre mňa dôležité korene, pomáhajú mi rásť a zároveň cítiť, kým som.

Môj život sa rôzne vetvil, niektoré vetvy boli len cennou skúsenosťou, niektoré sa ďalej rozvíjali. A práve jedna z týchto je spojená s témou duševného zdravia. Ešte počas štúdia sociálnej práce som začal pracovať v neziskovke MOST a spoločne s kolegami rozvíjať komunitné služby pre ľudí so skúsenosťou s duševným ochorením v Bratislave. K téme duševného zdravia ma po niekoľkých rokoch opäť pritiahol tréning trénerov v metodike CARe a najmä koncept zotavenia. Dnes veľa školím, bol som pri vzniku Školy zotavenia v Bratislave a dostal som príležitosť byť súčasťou aj tímu Školy zotavenia.

Rásť mi pomáhajú ľudia: kolegovia, študenti, účastníci kurzov. Z nich čerpám, oni dávajú zmysel tomu, čo robím. A plody mojej práce? Asi ich ani nepotrebujem vidieť, stačí mi nádej, že niekde niekomu pomohla rásť.

Zotavenie vnímam ako nádej a príležitosť. Ako nádej, že môžeme žiť spokojný život aj napriek príznakom alebo dôsledkom našej zraniteľnosti. Ako príležitosť podporovať a sprevádzať druhých s touto perspektívou a prístupom. Zotavenie pre mňa najviac vystihujú slová: „na uzdravenie sa čaká, zotavenie sa žije“.